Solún leží na polostrove Chalkidiki, v severnej časti Grécka. V meste žije približne 700 tisíc obyvateľov, ale vzhľadom k tomu, že tu sídlia vyhlásené univerzity, prichádzajú sem študenti z celej Európy. Solún je druhým najväčším mestom Grécka a zároveň i významným dopravným uzlom. Okrem medzinárodného letiska sa tu nachádza i tretie najväčšie letisko v krajine.
V porovnaní s ostatnými časťami Grécka je Solún viac balkánsky ako stredomorský, čo sa prejavuje aj v miestnych zvykoch a architektúre. Nie je tu taký prílev turistov ako v južnej časti Grécka. Solún sa tiež môže popýšiť bohatou históriou, ktorá siaha až do 4. storočia pred n.l., kedy mesto založil Alexander Macedónsky. V roku 316 macedónsky kráľ Kassandros premenoval Solún na Thessaloniki.
Najväčšiu slávu mesto zažívalo za vlády cisára Galeria na prelome 3. a 4. storočia, kedy z neho urobil hlavné centrum východnej Rímskej ríše. V tej dobe tu bol tiež postavený prekrásny cisársky palác, hippodrom a víťazný oblúk. Na počiatku 10. storočia dobili mesto Arabi. Napriek tomu v byzantskom období si Solún zachoval svoju slávu a bol významnou obchodnou a kultúrnou križovatkou.
Solún je známy najmä vďaka bratom - Cyrilov a Metodovi. Tí v roku 863 priniesli na Veľkú Moravu písmo, najstarší slovanský spisovný jazyk.
Solún neskôr dobili Turci a mesto sa dostalo pod ich nadvládu takmer na 400 rokov. Premenovali ho na Selanik a stal sa najvýznamnejším tureckým mestom na Balkáne. Počas tohto obdobia vyrástlo v meste mnoho osmanských stavieb, ako mešita Hamza Bey alebo kúpele Bey Hamam.
Dnešnú podobu získal Solún najmä po požiare v roku 1917, kedy bola zničená veľká časť mesta. Následne mesto vyrástlo nanovo, na čom mal veľkú zásluhu najmä francúzsky architekt Ernest Hébrard.