Skalné mesto Petra

História Petry siaha až do 3. storočia pred Kristom, kedy sa na tomto mieste usadil kmeň Nabatejcov. Bol to arabský kmeň, ktorých domovom bola púšť a živili s najmä ako lúpežníci. Práve v týchto nehostinných podmienkach, kde sa stretávajú tri údolia, si Nabatejci začali budovať hlavné mesto svojho kráľovstva, ktoré nazvali Petra, v preklade skale. Petra mala v tom čase pre nich strategickú polohu, keďže mesto z každej strany chránili vysoké skaly a navyše sa nachádzalo na dôležitej križovatke obchodných ciest. Karavany, ktoré viezli vzácny tovar do Perzského zálivu museli prekonať Arabskú púšť a Petra bola pre nich nevyhnutnou zastávkou. Hospodársky začala rásť a stala sa sídlom kráľov a symbolom bohatstva a moci. Najväčší rozmach mesto dosiahlo v 1. storočí pred n. l.. V tejto dobe vznikla i známa Pokladnica.

Nabatejci vystavali majestátne chrámy, paláce, amfiteáter, kamenné domy a hrobky, všetko vytesané do pieskovca. Najväčšou raritou je azda skutočnosť, že v tom čase dokázali uprostred púšte vybudovať zložitý kanalizačný systém, pomocou ktorého privádzali do mesta dažďovú vodu. Petra o vodu nemala núdzu, o čom svedčia aj slová starogréckeho historika Strabóna, ktorý napísal, že v Petre bol dostatok vody pre domácu potrebu i záhradu. Každá dažďová kvapka bola zachytená a odvedená do cisterien v podzemí.

Najväčší zvrat v histórii Petry nastal v 3. storočí n. l. Obchodné cesty sa vďaka pokrokovejšej navigácii presunuli vyššie na sever a tak sa moreplavci nemuseli plaviť až k arabským brehom, aby previezli tovar z Indie, ale našli si kratšiu cestu cez Perzský záliv. A tak vplyv Petry začal postupne ochabovať. K jej zániku prispelo aj zemetrasenie v 4. storočí, kedy bolo zničených mnoho budov. Druhé ničivé zemetrasenie prišlo v 6. storočí a to znamenalo úplný koniec Petry. Mesto opustili i poslední obyvatelia a postupne upadalo do zabudnutia.

Od druhého ničivého zemetrasenia až do 19. storočia o Petre takmer nikto netušil. Mesto ukrývali miestni beduíni, aby jeho existencia zostala tajomstvom. Až v roku 1812 zavítal do Petry prvý Európan - Johann Ludwig Burckhardt. Švajčiarsky bádateľ poznal príbehy o stratenom meste a začal po ňom pátrať. Prezliekol sa za Araba a v utajení presvedčil miestneho sprievodcu, aby ho do Petry zobral. Uvidel tak na vlastné oči stratenú hrobku Al-Chaznech a známu pokladnicu Khasné. Práve táto ikonická stavba sa stala symbolom celej Petry.

Najznámejšou pamiatkou Petry je pokladnica Al-Chaznech, ktorá je vytesaná do červeného pieskovca. Vysoká je až 40 metrov a široká 30 metrov. Je to dvojpodlažná hrobka, ktorá nesie známky gréckej architektúry.

Kamenný amfiteáter, z ktorého sa zachovali už len ruiny, je spomienkou na časy, kedy mesto zažívalo najväčšiu slávu. Konali sa tu pravidelné divadelné predstavenia a zmestilo sa sem takmer 3500 divákov.

Kláštor Ad-Deir svojimi rozmermi prekonáva dokonca i pokladnicu Al-Chaznech. Musíte k nemu vyšliapať mnoho schodov, ale odmenou vám bude krásny výhľad na celé údolie.