S touto myšlienkou pôvodne prišla vojvodkyňa Anna z Bedfordu v roku 1840. Vzhľadom k tomu, že bol podávaný len ľahký obed a večera bola vojvodkyne servírovaná až okolo ôsmej hodiny večer, stávalo sa, že okolo štvrtej hodiny poobede bývala vojvodkyňa hladná.
Práve preto, že potrebovala vyplniť medzeru medzi jednotlivými jedlami, si čoraz častejšie dopriala čaj spolu so sendvičom ako malý olovrant. Neskôr prizvala k tomuto príjemnému posedeniu do svojho domu aj priateľky z okolia. Podávané boli rôzne malé zákusky, lievance, sendviče s rôznymi náplňami a vrcholom celého stretnutia bol samotný čaj, ktorý vždy rozlievala pani domu.
Táto pauza na čaj sa veľmi rýchlo rozšírila a stala sa obľúbenou módnou udalosťou. Behom 80. rokov 19. storočia pridal na dôležitosti tohto zvyku fakt, že sa dámy z vyššej spoločnosti začali pri tejto príležitosti obliekať do dlhých šiat, rukavíc a klobúkov. Čaj bol najčastejšie podávaný medzi štvrtou a piatou hodinou popoludní.